Správa z turnaja MOYO Open 2009 v Pardubiciach

Paľko našiel na zemi kameň mojej farby. Hovorím mu: "Nechaj si ho ako zajatca, načo mi bude." Prehral som o pol bodu.
                                           Maroš Kráľ

Fotky: Nitram
Konečné výsledky

Od piatka 17. júla do nedele 19. júla 2009 sa časť klubu 361! zúčastnila na turnaji v Pardubiciach s dlhým názvom "8th International Go Tournament MOYO OPEN 2009", ktorý bol súčasťou Medzinárodného festivalu šachu a hier. Celkovo sa na turnaji zúčastnila takmer stovka hráčov s rankami od 20k po 6d, pričom špička bola naozaj široká, vrátane hráčov z Južnej Kórei.

Za klub sa zúčastnili: Radka Hanečková, Karin Vališová, Boris Djubek, Pavel Chalmovianský, Miro Jackovič, Martin Reindl a Števo Sabo. Okrem nás ešte došli zo Slovenska Maroš Kráľ, bratia Paľko a Danko Lisý a prezident SAGO Martin Strelka.

Hneď na začiatku treba povedať, že okrem Paľka Lisého a Martina Strelku sa za Slovensko na turnaji neudialo žiadne pozitívne prekvapenie. Skôr naopak. Paľko porazil štyroch danových hráčov o sile 1d-4d a prehral len s dvoma silnými 6d hráčmi Ondrejom Šiltom a Palom Baloghom, ktorý pri partii s Paľkom trieskal kameňmi nevýhodnú variantu veľkej lavíny. Martin Strelka vyhral 5 partii a vyžaroval spokojnosť.

Z klubu najlepšie obstál Števo, ktorý uhral 4 body. Karin uhrala len symbolický bod, ostatní sme sa pohybovali medzi 2 a 3 bodmi. Dôvod na spokojnosť nie je.

Po hernej stránke bol turnaj dobre zorganizovaný, nezaznamenal som žiaden problém. Dokonca aj časový harmonogram sa dodržiaval, čo na GO turnajoch nebýva zvykom.

Celé podujatie silno ovplyvnilo nepriaznivé počasie - v piatok dusno a v sobotu celodenný dážď, v nedeľu sa vyjasnilo. Osobne musím povedať, že dôvod na spokojnosť som nemal ani po spoločenskej stránke turnaja. Pôsobil na mňa dosť sterilne. Okrem hrania hier tam nebolo nič, ak nepočítam "spoločenský večer" pod plachtou, na ktorú sa liali hektolitre vody z mrakov sprevádzaný pomerne hlučnou kapelou, našastie občas prerušujúcou svoju hru vylievaním vody z nástrojov a aparatúry (dostala sa tam pričinením pracovníkov kúpaliska, kde sa večer odohrával, ktorí tyčami na skákakanie o žrdi, alebo čímsi veľmi podobným na rôznych miestach nadvihovali strešnú plachtu plnú vody a vylievali ju okrajmi preč. Zahrali sme si rengo, ale dohrávka bola skôr povinnosť ako radosť. Potom sa osadenstvo našeho stola vybralo na internát, kde sa hralo go, divná hra "Koho varím?"... Keďže som býval mimo internátu, táto časť aktivít mi ušla. Ale zrejme bola zábava, usudzujúc z trúsiacich sa poznámok na druhý deň ráno. Aj Martin Strelka poznamenal, že sa takmer do trištvrte na dve rána dobre zabavili práve pod tou plachtou.

Pomedzi partie sme skúmali Radkine Neo magnety z momentálne magneticky najsilnejšej zliatiny neodýmia, železa a bóru. Aplikácie boli široké od podávania soľničky až po kvázipiercing s bolesťou. No a Radka kula plány, ako bude genetickou dizajnérkou. V prípade, že nebude kde pracovať, v jej budúcom laboratóriu na vývoj a výrobu genetických prototypov pre armádu resp. iné spoločensky užitočné odvetvia, to už máme naplánované.

Cestou do Bratislavy si Miro určite vydýchol, že vedľa neho nesedia Radko a Martinko, ktorých sme viezli do Pardubíc. Aj keď dosť dlhú časť cesty sme hrali "Koho varím?", kým sme neprehriali Števa, časť cesty bola tichá a nikto neopakoval polhodinu "Ahoj p√°nov√©" ani "U≈æ je upeƒçen√Ω, je≈°tƒõ nen√≠ upeƒçen√Ω." Návrat domov v nedeľu bol v znamení, že najbližšie, pre tých s nedobrým výsledkom, to bude na Európskom Go Kongrese v Groningene, to napravíme.

23. júla 2009
Pavel Chalmovianský